Výchovné a kariérové poradenstvo, prevencia sociálno-patologických javov ZŠ,Ščasného 22,Nitra    : Mgr. Zuzana Mesárošová - výchovný poradca. Prevencia : Mgr. Adrián Kmeť, koordinátor prevencie sociálno-patologických javov.  Kontakt:  037 6562145. 0911 538 604.

ŠIKANOVANIE 

“Chicane” (fran.) – zlomyseľné obťažovanie, týranie, sužovanie, prenasledovanie.

Šikanovanie je systematické zneužívanie moci. Šikanovanie znamená zaobchádzať s druhými ľudmi hrubo a surovo. Hlavne so slabšími a zraniteľnejšími ľudmi, ktorí sa nedokážu, nevedia, nemôžu alebo nechcú adekvátne brániť. Zahŕňa v sebe vyhrážanie, zastrašovanie, ovládanie, urážanie, sarkazmus, zosmiešňovanie, nadávanie a pod. Pri šikanovaní nemusí ísť nevyhnutne o použitie sily, fyzické násilie a bitie. Môže mať slovnú formu a môže ísť o citové šikanovanie (vydieranie). V niektorých prípadoch to môže byť o dobre premyslené konanie. Šikanovanie môže zanechať na obeti vážne dlhodobé následky.
Šikanovaním v škole môžme označiť akékoľvek psychické či fyzické násilie páchané jedným agresorom alebo skupinou agresorov, voči obeti, ktorá sa z akýchkoľvek príčin nevie brániť. Je to opakované ubližovanie druhým. Keď sa úmyselne ubližuje niekomu, kto sa nemôže alebo nevie ubrániť, keď niekto robí inému to, čo mu je nepríjemné, ponižuje ho a spôsobuje mu bolesť. Je to špecifický problém, ktorý sa odohráva po väčšinou v kolektíve rovesníkov ako sú škola, záujmové krúžky, tábory, výchovné zariadenia a pod. Medzi šikanovanie v škole patrí napríklad i to, keď je dieťa opakovane urážlivo prezývané, keď sa mu vysmievajú za oblečenie, rodinné zázemie, za dobré učenie, za slušnosť. Keď je dieťa nútené spolužiakom (-mi) do niečoho, čo nechce urobiť alebo mu to je nepríjemné, pod hrozbou výhražok. Keď je dieťaťu ubližované, je odstrkované, sú mu schovávané alebo dokonca brané osobné veci (peniaze, desiata a pod.).

Začiatky šikanovania
Šikana sa vyvíja postupne, neobjaví sa zo dňa na deň. Má svoje zákonitosti, ktoré sa prejavujú postupne, zosilňujú sa a v najhorších prípadoch môžu viesť k páchaniu trestných činov násilníka alebo k samovražde obeti. Šikanovanie sa začína postupne najprv posmievaním, braním desiaty, neskôr nadávkami a vylúčením z kolektívu. Deti sa odmietajú s obeťou šikany hrať a zapájať ho do svojich aktivít. Ak túto formu dieťa neprekoná, nik sa ho nezastane a samo sa ubrániť nevie alebo nedokáže, šikanovanie môže prerásť do vážnej formy, pričom sa môže objaviť už i fyzické násilie ako strkanie, sácanie, podkýnanie, ťahanie za vlasy, bitie a podobne. Ďalej rozhadzovanie a bratie osobných vecí dieťaťa. Neskôr sa v triede utvorí a vyčlení skupinka okolo agresora, ktorá sa k nemu pridá a už systematicky si vytvára a upevňuje svoju moc a postavenie vo svojom okolí. Postupne sa do šikanovania pridáva stále viac detí a dieťa, ktoré je šikanované je už absolútne vylúčené z kolektívu, je ignorované a šikanované i deťmi, ktoré sa predtým s ním hrávali. Po tejto fáze sa šikanovanie tiež stáva normálnym už pre všetky deti, ktoré sú v okolí obete.
Sebaúcta je jedným z faktorov zdravej osobnosti. Dieťa, ktoré nie je šikanované ani sa nepodieľa na šikanovaní má oveľa vyššiu sebaúctu, ako dieťa, ktoré je obeťou takéhoto konania alebo sa na ňom podieľa. Dieťa s vyššou dávkou sebaúcty si vie vážiť seba i iných, má svoje hodnoty a priority a je tolerantné voči ostatným. Pokiaľ dieťa má nízku sebaúctu, má väčšiu tendenciu stať sa buď obeťou šikany alebo agresorom, ktorý šikanuje druhých.

Obeť šikanovania.
Obeťou šikanovania sa môže stať každý. Najčastejšie sa však jeho terčom stáva dieťa, ktoré je v škole nové, neisté a vystrašené. Je citlivé, tiché, utiahnuté, nepriebojné, slabé alebo pomalé. Ďalej dieťa, ktoré je určitým spôsobom iné ako ostatné deti. Je menšie alebo má telesnú vadu, postih, poruchu reči alebo odlišné správanie, inú farbu pleti, je inej viery, pochádza so sociálne slabšej vrstvy a pod. Šikanované môže byť ale i dieťa, ktoré je výnimočné, šikovné, usilovné, svedomité, rado pomáha alebo vyniká v určitej činnosti či predmete.
Väčšinou ide o dieťa, ktoré nechcene už svojím výzorom a správaním provokuje agresora k šikanovaniu. Zvyčajne má takéto dieťa nízke sebavedomie, ťažko sa presadzuje medzi vrstovníkmi, má sklon pociťovať určité zanedbanie bez dostatočného dôvodu, považuje sa za hlúpe a nezaujímavé. Jednou z príčin, prečo sa chlapec stane obeťou šikanovania môže byť i prílišná, nadmerná a neprimeraná starostlivosť so strany matky. U dievčat je to práve naopak, často trpia matkiným odmietaním a agresívnym riešením konfliktov.
Pokiaľ je dieťaťu ubližované a ide o prvú fázu šikanovania, teda agresor skúša, kam až môže zájsť, nepomôže obeti plač ani agresívny protiútok. Najlepšie je prejaviť zmysel pre humor, brať posmievanie s nadhľadom a nie príliš vážne a osobne. Pre dieťa v školskom veku je to síce nesmierne ťažké, ale je to najlepšia obrana, ako sa šikanovaniu vyhnúť. Posmievanie tak prestane agresora alebo iné deti baviť, pretože nemá u obete žiadanú odozvu a reakciu, ktorá by ich povzbudzovala v ďalšom počínaní. Je vhodné takémuto dieťaťu pozdvihnúť sebavedomie a naučiť ho vážiť si seba samého a naučiť ho adekvátne sa brániť voči šikanovaniu.

Agresor
Agresorom býva dieťa, ktoré chce byť dominantné, presadzovať sa, ktoré má tendenciu ovládať druhých. Môže to byť dieťa, ktoré je telesne veľmi zdatné a silné, dieťa s vysokou inteligenciou, ktorá mu pomáha vymýšľať rafinované formy násilia a agresie a zároveň mu vynahrádza nedostatok fyzickej sily, pokiaľ mu tá chýba. Môže to byť dieťa, ktoré je neprimerane vzťahovačné, urážlivé, ľahko vznetlivé a impulzívne, no sebaisté a ubližovanie druhým mu spôsobuje radosť. Často je však takéto správanie posilnené rodinnou výchovou, kde je o dieťa buď nedostatočný záujem alebo je citovo a fyzicky ponižované a týrané.
Šikanovanie patrí medzi častú zábavu detí, ktoré si takýmto spôsobom krátia si čas. Zabávajú sa na reakcií trápeného dieťaťa. Pokiaľ sa dieťa začne brániť či plakať, povzbudí ich to a v šikanovaní pokračujú ďalej. Neuvedomujú si pritom, že šikanovanému dieťaťu môžu spôsobiť celoživotnú traumu. Deti, ktoré šikanujú ostatných vrstovníkov a spolužiakov už na základnej škole, pokračujú v tom často i v dospelosti. Nemusí to byť však pravidlom. Preto je nesmierne dôležité naučiť tieto deti neprehliadať pocity druhých ľudí, ale vcítiť sa do nich a naučiť ich prejaviť určitú dávku empatie s druhými. Ten, kto šikanuje, by sa mal naučiť, že nie je správne odsudzovať niekoho za to, že je iný, slabší, že je menej sympatický, má fyzický handicap alebo má iné záujmy. Mal by sa naučiť byť tolerantným voči druhým.

Dieťa, ktoré má potrebu šikanovať ostatných, môže takéto správanie vidieť doma, môže byť  príliš tvrdo vychovávané, nemať dostatok lásky a vrelosti od rodičov. Takéto dieťa môže tráviť veža voľného času bez dozoru rodičov. Mnohokrát nie je správny ani postoj, ktorý dieťa má možnosť vidieť v televíznych programoch a filmoch. Je plný sarkazmu, vulgarizmov a násilia a byť láskavým a milým partnerom sa akosi ,,nenosí“.
Mylným je názor, že častejšie šikanujú chlapci ako dievčatá. V rovnakej miere šikanujú chlapci aj dievčatá, rozdiel je len v postupe a spôsobe, ktorým šikanovanie vykonávajú. Dievčatá si ubližujú zvyčajne len navzájom a skrytou formou, to znamená, že skôr vylúčia obeť z kolektívu, nezapájajú ju do svojich aktivít, ignorujú ju a ohovárajú. Chlapci si vyberajú obete medzi oboma pohlaviami a používajú skôr fyzické násilie. Je logické, že ako dieťa rastie, získava i väčšiu fyzickú silu, ktorú môže použiť. Znamená to, že fyzické násilie má pri šikanovaní narastajúcu tendenciu.

Svedok šikanovania
Často sa stáva, že šikanujúci núti svedkov mlčať o svojich skutkoch, nie je to však správne. Pokiaľ sa dieťa stane svedkom šikanovania kamaráta, spolužiaka alebo iného dieťaťa, nemalo by sa báť a malo by nájsť dôveryhodnú osobu, ktorej to povie. Dieťa si musí uvedomiť, že v tomto prípade nejde o žiadne žalovanie. Môže sa obrátiť na rodičov šikanovaného dieťaťa, výchovného poradcu v škole, učiteľa alebo i kamaráta, ktorému dôveruje. Aj keď dieťa, ktoré bolo svedkom šikanovania má strach, že sa samo stane terčom agresorov, nemalo by o tom mlčať. Mlčaním nepriamo takéto správanie podporuje a v konečnom dôsledku sa i samo môže stať obeťou, ktorá bude raz potrebovať pomoc druhého.
Pokiaľ sa rozhodne šikanovanému dieťaťu pomôcť, môže s ním napríklad nadviazať kontakt, začať sa s ním kamarátiť, priviesť ho do svojej partie a pozdvihnúť tak jeho sebavedomie. Prípadne mu môže len povedať, že videlo, ako ho šikanovali, a že mu pomôže dosvedčiť tento fakt pred učiteľom. Musí však byť vežmi opatrné, pretože šikanované dieťa môže mať strach a nemusí chcieť o ničom hovoriť.

Spôsoby šikanovania:

• fyzické násilie (bitie, kopanie, strkanie, fackanie, ťahanie za vlasy, pichanie a strkanie rôznymi predmetmi, napríklad v škole kružidlom, perom, pravítkom a pod.),
• slovné násilie (nadávanie, posmievanie, vysmievanie, urážanie, zosmiešňovanie, vyhrážanie a pod.),
• psychická manipulácia (plnenie nezmyselných prianí agresora, vydieranie agresorom, nosenie vecí, peňazí, desiat, písanie úloh a pod.),
• poškodzovanie a kradnutie vecí (ničenie školských pomôcok a osobných vecí obete, počarbanie zošitov, trhanie knižiek, lámanie pravítok, špinenie a ničenie oblečenia a pod.).

Prečo deti šikanujú:

• rodinné problémy (rozvod, prírastok do rodiny, úmrtie v rodine),
• pokus o odplatu (dieťa, ktoré bolo samo týrané),
• príliš dominantný rodič,
• túžba po moci,
• snaha získať status, dominanciu alebo členstva v skupine,
• nadmerné vyžadovanie a pútanie pozornosti,
• potešenie z manipulovaní s ľudmi,
• žiarlivosť,
• agresivita,
• krutosť, potešenie z utrpenia druhých,
• hrubosť,
• pocit menejcennosti, frustrácia,
• zvedavosť,
• nuda,
• negatívny vplyv kamarátov či vrstovníkov,
• televízia.

Následky šikanovania:

• zlé fyzické zdravie (pocit na vracanie, pomočovanie, nespavosť, bolesť hlavy a žalúdka, zníženie imunity, sklon k prežívaniu bolesti, časté modriny a škrabance),
• strata chuti do jedla (anorexia, bulímia),
• nesústredenosť v škole, znížený pracovný výkon,
• záškoláctvo, vyhýbanie sa škole, strach zo školy,
• zhoršenie prospechu,
• strach z cesty do školy,
• nepokoj, úzkosť, neuroticizmus,
• bezbrannosť, bezmocnosť,
• strach,
• depresia,
• osamelosť, uzavretosť,
• strata priateľov,
• vzťahovačnosť,
• zhoršený spoločenský život,
• negatívne sebahodnotenie, nízka sebaúcta,
• odmietavý postoj k vyjadreniu vlastných pocitov,
• psychiatrické ochorenia,
• chýbajúci obranný postoj,
• nezáujem o hru,
• prejav nezúčastnenosti,
• krik zo sna,
• koktanie,
• plač, nočný plač,
• strácanie vecí,
• sebadeštrukčné pokusy, pokus o samovraždu.

Ako sa vyhnúť šikanovaniu a čo robiť:

• dieťa by sa malo vyhýbať nebezpečným miestam v škole, ale i vonku (chodby, šatne, toalety), nechodievať osamote, radšej by sa malo pridať aj ku neznámej skupinke, len aby neostalo samé,
• dieťa by sa malo vyhýbať konfliktom (bitkám), riešiť veci slovne, nedať sa vyprovokovať,
• dieťa by sa nemalo nechať zastrašovať, aj keď je provokatérov viacero,
• pri vzniku nejakého konfliktu, by malo dieťa vyjadriť jasne a stručne svoj názor, hneď potom odísť a nezapájať sa do dlhšej a hlbšej rozpravy,
• dieťa by si malo dôkladne vyberať priateľov, dávať pozor na to, s kým sa stýka a kamaráti,
• dieťa by si malo nájsť priateľov s podobnými problémami ako má samo,
• dieťa by malo o svojom probléme hovori? s rodičmi, učiteľom alebo iným dospelým, ktorému dôveruje,
• dieťa by si nemalo nechať ubližovať, malo by požiadať o pomoc (rodičov, učiteľov, psychológa, kamarátov a pod.),
• dieťa by si malo uvedomiť, že podobné problémy má mnoho detí, že nie je s týmto problémom samé,
• dieťa by si malo uvedomiť, že chyba nie je v ňom, ale v zlých vzťahoch v kolektíve, a že nie je zlé a podobné zaobchádzanie si nezaslúži,
• dieťa by sa nemalo hanbiť za to, že je šikanované,
• dieťa by si malo zaznamenať všetko, čo sa mu stalo, kedy sa mu to stalo, kde, kto mu ublížil a ako mu bolo ublížené,
• ak k šikanovaniu dochádza v škole, dieťa by si malo nájsť dôveryhodnú osobu tam – napríklad učiteľku, výchovnú poradkyňu, ale i spolužiaka alebo spolužiačku,
• pokiaľ má dieťa pocit, že nemá pri sebe žiadnu dôveryhodnú osobu, malo by zavolať do pedagogicko-psychologickej poradne alebo na niektorú linku dôvery.

Úloha pedagóga
Učiteľ by mal žiakom vysvetliť, že nie je správne schvaľovať alebo súhlasiť s agresívnym správaním niektorých žiakov voči svojim spolužiakom alebo iným deťom. Že nie je v poriadku takéto správanie voči iným deťom zatajovať, nečinne sa prizerať a byť voči tomu ľahostajní. Pokiaľ vedia o takomto ponižovaní, pokiaľ niečo videli alebo boli svedkami takéhoto správania mali by to povedať dôveryhodnému človeku. Nie je to žiadne žalovanie ani hanba pomôcť druhým, práve naopak dokážu, že majú oveľa viac odvahy a sebavedomia, a dokážu, že vedia pomôcť aj iným a nenechajú sa sami tak ľahko šikanovať. Mlčaním by len nepriamo podporovali dané správanie.

Čo robiť
Dôležitým je zvyšovať spoločenské povedomie, práca s jednotlivcami, rovesníckymi skupinami, s rodičmi, s učiteľmi, so školou. Pri odstraňovaní šikany je vhodné vytvoriť pozitívne sociálne prostredie. Srdečnosť, priateľskosť, rešpekt, neagresívne a neautoritatívne riešenie problémov.   Veľmi dôležitá je spolupráca a dôvera medzi dieťaťom, rodičom a školou. Je dôležité vysvetliť deťom, že určitá zvláštnosť u iného človeka nesmie viesť k jeho k šikanovaniu alebo agresivite. Je dôležité naučiť deti vážiť si nielen seba samých, ale i svoje okolie, byť tolerantnými voči druhým, akceptovať iné názory.
Vhodnou hrou už pre deti v materských školách je ,,Čo by si robil, keby…“. Dieťa sa môže na rôzne situácie pripraviť a naučiť sa primerane ich riešiť. Zároveň rodič alebo učiteľ môže získať obraz a prehľad o tom, ako dieťa na jednotlivé situácie vie reagovať. Ako si vie pomôcť, ako sa vie brániť.

Prehľad pravidelných školských akcií  na témy ľudské práva, prevencia závislostí a sociálno-patologických javov v školskom prostredí.

Pravidelné besedy v oblasti prevencie sociálno-patologických javov v školskom prostredí , využívajúc pravidelnú, celoročnú  spoluprácu školy s policajným zborom , preventistkami Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre na tému Trestnoprávna zodpovednosť mladistvých. KLIK FOTKY.

Pravidelné besedy spolupráci s Centrom pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie v Nitre a s Mestskou políciou v Nitre na témy Obchodovanie s ľuďmi ,Duševné zdravie, Látkové a nelátkové závislosti v  rámci prevencie sociálno - patologických javov. Besedy prebiehajú v rámci  celoslovenskej kampane Červené stužky, do ktorej je zapojená i naša škola.  KLIK FOTKY. 

VIAC FOTIEK KLIKNI TU

A TIEŽ  KLIKNI TU.

Pravidelné besedy v spolupráci s CVČ Domino v Nitre, s Mestskou políciou v Nitre zamerané  na prevenciu látkových a nelátkových závislostí ,prevenciu kriminality. Preventívny program je realizovaný priebežnými besedami  pre jednotlivé ročníky počas celého roka na témy :Zdravý spôsob života a odmietanie návykových látok - závislosť na tabakových cigaretách,Vstupné drogy - závislosť na alkohole,Nelátkové závislosti – závislosti na počítačoch a počítačových hrách, závislosti na internete, na mobilných telefónoch, závislosť na jedle, závislosti na kultoch a sektách, na nakupovaní, na práci,trestnoprávna zodpovednosť detí, kriminalita detí a mládeže, šikanovani.  KLIK FOTKY

ĎAĽŠIE FOTKY KLIK TU.

Naša škola spolupracuje s Centrom Slniečko, n.o. Nitra, ktoré s našimi žiakmi, od najmladších po najstarších v roku opakovane realizovalo komplexný prevenčný program.- cyklus   zážitkových aktivít pozostávajúci z viacerých modulov : program  Rozhoduj o sebe, nie o iných( zameraný na zvládanie krízových životných situácií a odstraňovanie patologických javov v správaní žiakov),program  Porozumieť a byť porozumený(zameraný na sebapoznávanie detí a rozvoj ich empatie), program Svet je farebný(zameraný na prevenciu diskriminácie, rasizmu s dôrazom na toleranciu k odlišnostiam medzi  ľudmi).  Fotografie z aktivít   KLIK FOTKY.