O škole
PROFIL ŠKOLY
Základná škola, Ščasného 22, Nitra
PROFIL ŠKOLY
Počet žiakov: 115 (šk.rok 2024/2025)
Počet tried : 9
Počet pedagogických zamestnancov: 12Počet pedagogických asistentov: 3
Počet špeciálnych pedagógov: 1
Počet nepedagogických zamestnancov: 2Sme menšia škola tzv „rodinného typu“ v mestskej časti Nitry - Dražovce s optimálnym počtom žiakov v triedach s možnosťou dobrého individuálneho prístupu k žiakom , rozvíjania špecifického talentu každého dieťaťa
Ponúkame:
- špecifická práca s deťmi viac i menej nadanými – príprava na predmetové olymiády i žiacke talentové a športové súťaže pre deti s rôznymi danosťami
- kvalitná výchovno-vzdelávacia práca pedagógov, láskavá a priateľská atmosféra školy
- uplatňovanie inovačných vyučovacích metód
- pestrá ponuka záujmových útvarov
- vyučovanie cudzích jazykov : anglický jazyk 1.-9. ročník , nemecký jazyk 6.-9. ročník
- realizácia mnohých projektov „VYBER SI SPRÁVNE“, „INFOVEK (informačné technológie)“,
- „CESTA“ (prevencia proti závislostiam), „Modernizácia vzdelávacieho procesu s podporou informačných technológií, Globálna výchova,Vzdelávaním pedagógov k inklúzii marginalizovaných rómskych komunít a ďalších, Škola otvorená všetkým
- školský klub detí s prípravou domácich úloh
- triedy s interaktívnymi tabuľami
- počítačová učebňa
- cvičná kuchynka
- priestranná a dobre vybavená telocvičňa
- športový areál s ihriskom
- učiteľská a žiacka knižnica
- stravovanie v jedálni pri MŠ
- útulné a bezpečné okolie školy obklopené zeleňou
- formovanie ku kvalitným morálnym hodnotám žiakov, vzájomnej znášanlivosti, vzájomnom obohatení sa pri odlišnosti každého dieťaťa v modernej spoločnosti založenej na pestrosti
- tradične veľmi úspešné umiestňovanie našich žiakov na vybrané –aj výberové stredné školy a ich dobrá adaptácia v štúdiu na nich
HISTÓRIA ŠKOLY Prvá správa o škole je z roku 1803 uvedená v dražovskej školskej kronike i vo farskej kronike. Školská kronika uvádza, že budova školy bola postavená v r.1803, kedy bola zriadená fara, na podnet kronickej vizitácie v roku 1798.Zápis v roku 1828 uvádza, že školu navštevovali deti vo veku od 6-12rokov. Školopovinných bolo 85, z toho 40 chlapcov a 45 dievčat. Zaužívanou rečou bola slovenčina, o čom svedčí aj kanonická vizitácia z roku 1828, v ktorej sa uvádza výzva:,, Žiadam, ponevač obec táto kedysi maďarskej reči bola, aby zákonom krajinským zodpovedne a už aj v prospech dorastajúcej mládeže, v krajskej reči sa vyučovalo.“
Podľa zápisu v školskej kronike bol počet školopovinných detí taký veľký, že v roku 1899-1900 bola škola rozšírená na dvojtriedku. Jeden z učiteľov, Vojtech Ruisl( 1907)rozvíjal v obci aj ľudovýchovu. Každú nedeľu viedol prednášky, v zimných mesiacoch aj v sobotu o hospodárstve, vinárstve, vinohradníctve, ovocinárstve, včelárstve a iné. Vďaka jeho obetavému pôsobeniu sa viaceré začali zaoberať včelárstvom.
V dôsledku Apponyiovských zákonov v roku 1907-1908 sa stala maďarčina vyučovacím jazykom. Škola v Dražovciach bola síce slovenská, no v slovenčine sa vyučovalo len náboženstvo.
Po vypuknutí 1.svetovej vojny v roku 1914 sa výrazne zhoršila situácia v slovenskom školstve. Výsledky v školách boli veľmi zlé, lebo vojnu sprevádzala v našej vlasti bieda. Vyučovalo sa stále menej a menej aj dochádzka bola slabšia.
Po vytvorení československej republiky minister školstva vydal nariadenie, podľa ktorého sa vyučovacím jazykom stala slovenčina.
V roku 1922 bola povinná 6 ročná školská dochádzka upravená zákonom č.226/1922 na osemročnú, platila až do roku 1929.
Dňa 1.2.1925 zaznamenala škola ďalší významný krok, bola rozšírená na 3.triedu. Bola to už rímsko-katolícka ľudová škola.
Dňa 8.1.1931 bolo založené v Dražovciach združenie rodičov. Učiteľ Hubina (1933) nacvičoval divadelné hry.
Aurélia Bachňaková(1936)z New Yorku aktívne rozširovala kurz šitia a varenia
V roku 1939 sa začala výstavba novej školskej budovy.
Najvýznamnejšia osobnosť pôsobiaca v Dražovciach bol Jozef Ščasný. Bol predstaviteľom najmladšej generácie bernolákovského hnutia.V rokoch 1847-1850 pôsobil ako farár v Dražovciach. Bol členom výboru Matice slovenskej. Výdatne podporoval aj vydavateľskú aktivitu Spolku sv. Vojtecha; od jeho vzniku v roku 1870 mu daroval väčšinu svojej bohatej knižnice, ale najväčší obdiv si získal ako mecén venovaním 10 000 zlatých na slovenský preklad Biblie. Básne Hviezdoslava a Vajanského sú práve poctou za tento čin.
Žes Šťastný - čítam v duchu z Tvojej tváre:
šediny Tvoje svätý venčí kráž.
Môž´! Zhubci šliapli svetla na oltáre,
Ty odpúšťaš a nové zakladáš.
Veď berú nám i biedne šlabikáre,
a sprevracali i ten "Otčenáš,"
hej, hrôza! No Ty predbehols´ jich v stihu:
ňouž svetlo trvá, ľudu podals´knihu!
P. O. Hviezdoslav /Úryvok z básne MECENÁŠOVI JOZEFOVI ŠČASNÉMU/V roku 1943 umiestnili jeho pamätnú tabuľu z čierneho mramoru na budovu fary v Dražovciach.
Rodákom z Dražoviec bol aj ilustrátor Ján Zelenák, na jeho počesť bola odhalená pamätná tabuľa na budove školy.