Desať zásad ľudských práv pre deti

Zásada 1:   „Sme deti sveta. Nie je dôležité, kto sú naši rodičia, kde bývame alebo v čo veríme – správajte sa k nám ako k seberovným. Zaslúžime si to najlepšie, čo svet poskytuje.“

Zásada 2:   „Chráňte nás, aby sme mohli vyrastať slobodne a dôstojne.“

Zásada 3:   „Dajte nám meno a krajinu, ktorú môžeme volať svojou.“

Zásada 4:   „Poskytnite nám teplo a útočište. Dajte nám najesť a poskytnite nám miesto na hranie. Ak sme chorí, opatrujte nás a utešte nás.“

Zásada 5:   „Ak sme postihnutí telesne alebo duševne, starajte sa o nás ešte viac a vyjdite v ústrety našim zvláštnym potrebám.“

Zásada 6:   „Nechajte nás vyrastať v rodine. Ak sa o nás nemôže starať naša vlastná rodina, vezmite si nás a majte nás radi ako vlastné.“

Zásada 7:   „Učte nás ako prežiť šťastný a produktívny život. Nechajte nás, aby sme sa hrou učili žiť sami.“

Zásada 8:   „V ťažkých časoch pomôžte nám ako prvým. Budúcnosť svete závisí od nás.“

Zásada 9:   „Chráňte nás pred krutosťou a pred tými, ktorí by nás chceli zneužívať.“

Zásada 10:   „Vychovávajte nás s porozumením, slobodne a s láskou. Keď vyrastieme, aj my budeme hlásať slobodu, porozumenie  na celom svete.“

 

     Máme právo na čistú a pohodlnú triedu

     Máme právo na slušné zaobchádzanie

    Máme právo pracovať v pokoji a bez vyrušovania

   Máme právo nechávať si v triede svoje veci

  Máme právo na voľný čas počas prestávok

    Máme právo kam si zavesiť kabát

    Máme právo požiadať o pomoc, keď ju potrebujeme

    Máme právo mať v triede čas na zábavu

 Máme právo mať chvíľu pokoj

  Máme právo povedať učiteľovi, čo si myslíme a cítime

    Máme právo mať miestnosť, kde si môžeme nechať veci

  Máme právo, aby sa s nami zaobchádzalo ako s jedinečnými osobami

    Máme právo nenechať sa šikanovať a obťažovať

  Máme právo mať dostatok študijných materiálov

    Máme právo na to, aby nás ostatní počúvali

 

Našou povinnosťou je byť k ostatným slušný

Našou povinnosťou je využiť dobre čas v škole

Našou povinnosťou je nešikanovať druhých

Našou povinnosťou je nehrať sa so svojimi hračkami počas vyučovania

Našou povinnosťou je nebiť sa so spolužiakmi

Našou povinnosťou je neupútavať pozornosť učiteľa len na seba, aby ostal čas aj na druhých

Našou povinnosťou je počúvať učiteľov

Našou povinnosťou je nekresliť po laviciach, stenách a nábytku

Našou povinnosťou je vhodne sa do školy obliekať

Našou povinnosťou je počúvať, čo hovoria druhí

Našou povinnosťou je šetriť pomôcky a všetok materiál používaný v triede

Našou povinnosťou je podeliť sa s pomôckami

Našou povinnosťou je neničiť veci druhých

Našou povinnosťou je správať sa rozumne a dbať na bezpečnosť

Našou povinnosťou je neprerušovať druhých, keď hovoria

Našou povinnosťou je chodiť do školy

Našou povinnosťou je vzájomne si pomáhať

Našou povinnosťou je nechodiť do školy nedbalo a špinavo oblečení

Našou povinnosťou je neodhadzovať odpadky

Našou povinnosťou je nerobiť zo seba šaša

Našou povinnosťou je neubližovať a neurážať spolužiakov

Našou povinnosťou je vrátiť sa po prestávkach včas do triedy

Našou povinnosťou je jednať s každým s úctou

Našou povinnosťou je nerozptyľovať druhých

Našou povinnosťou je prichádzať do školy včas

 Našou povinnosťou je pomáhať tým, ktorí to potrebujú

Našou povinnosťou je nevyrušovať na hodinách

 

Deklarácia „Práv dieťaťa“ a Dohovor o právach dieťaťa

Deklarácia práv dieťaťa ako dokument na ochranu dieťaťa, ktorú prijala OSN v roku 1959, obsahuje desať základných morálnych princípov potvrdzujúcich, že „ľudstvo je povinné dať dieťaťu to najlepšie, čo má.“ Roku 1979 v medzinárodnom roku dieťaťa sa začali práce na Dohovore o právach dieťaťa, ktorý predstavuje historickú dohodu štátov, a preto má širokú podporu. V roku 1990 pristúpila k nemu aj Slovenská republika.

Skrátená verzia Dohovoru o právach dieťaťa

Článok 1.

Dieťaťom sa rozumie každá ľudská bytosť mladšia ako 18 rokov.

Článok 2.

Všetky práva patria všetkým deťom. Deti musia byť ochránené pred akoukoľvek formou diskriminácie.

Článok 3.

Najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé. Záujem dieťaťa musí byť nadradený vo všetkom čo sa ho týka.

Článok 4.

Povinnosťou štátu je zabezpečiť, aby každý musel dodržiavať práva tak, ako sú uvedené v Dohovore.

Článok 5.

Štát musí rešpektovať práva a zodpovednosť rodičov a postarať sa, aby zabezpečil dieťaťu takú u tak pomoc, ktorá je vhodná k rozvoju jeho osobnosti.

Článok 6.

Každé dieťa má prirodzené právo na život.

Článok 7.

Každé dieťa má právo na meno, právo na meno, štátnu príslušnosť, má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.

Článok 8.

Štát má povinnosť chrániť a pokiaľ by to bolo potrebné, obnoviť totožnosť dieťaťa, tzn. jeho meno, rodinné zväzky a štátnu príslušnosť.

Článok 9.

Dieťa má právo žiť so svojimi rodičmi, pokiaľ je to v jeho najlepšom záujme, má právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je od jedného alebo od obidvoch oddelené.

Článok 10.

Za účelom spojenia rodiny majú deti a rodičia právo opustiť akúkoľvek krajinu, alebo sa do nej vrátiť, aby boli znova spolu ako rodina.

Článok 11.

Štát má povinnosť predchádzať únosom detí do zahraničia, zabraňovať únosom, vytvárať podmienky pre vrátenie detí rodičom do ich krajiny.

Článok 12.

Deti majú právo vyjadriť slobodne svoj názor, ako aj právo na to, aby ich názory boli brané do úvahy v záležitostiach, ktoré sa ich dotýkajú.

Článok 13.

Deti majú právo vyjadriť svoj názor, vyhľadať a šíriť informácie bez ohľadu na hranice, pritom musia rešpektovať práva alebo povesti iných.

Článok 14.

Deti majú právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva s ohľadom na vhodné vedenie rodičov.

Článok 15.

Deti majú právo slobodne sa združovať a pokojne sa zhromažďovať.

Článok 16.

Deti majú právo na ochranu pred narušovaním vlastného súkromia, rodiny, domova a korešpondencie a pred útokmi na svoju povesť a dobré meno.

Článok 17.

Štát zabezpečuje deťom prístup k informáciám, podporuje masovokomunikačné prostriedky, aby šírili informácie a materiály prospešné pre deti, podporuje produkciu a rozširovanie detských kníh.

Článok 18.

Obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu dieťaťa a štát zabezpečuje príslušnú pomoc pri plnení úlohy výchovy.

Článok 19.

Štát musí vykonať všetky opatrenia pred akýmkoľvek telesným duševným alebo sexuálnym zneužívaním, musí dieťa chrániť pred nedbalým zaobchádzaním, týraním alebo vykorisťovaním.

Článok 20.

Deti, ktoré sú zbavené rodinného prostredia, majú právo na zvláštnu ochranu a starostlivosť.

Článok 21.

Kde je povolené osvojenie, najlepšie záujmy dieťaťa musia byť najdôležitejším hľadiskom tohto osvojenia.

Článok 22.

Deti, ktoré sú utečenci alebo žiadajú o status utečenca, musia dostať potrebnú pomoc štátu.

Článok 23.

Postihnuté deti majú právo na špeciálnu starostlivosť, vzdelávanie a školenie, ktoré im má umožniť plnohodnotne žiť v spoločnosti.

Článok 24.

Deti majú právo na čo najlepšiu zdravotnú starostlivosť a štát sa stará o to, aby všetky deti mali rovnaký prístup k zdravotníckym službám.

Článok 25.

Dieťa, ktoré bolo zverené do starostlivosti, ochrany alebo liečenia v lekárskom alebo inom ústave, má právo na pravidelnú kontrolu jemu poskytovanej opatery.

Článok 26.

Deti majú právo na požitky sociálneho zabezpečenia vrátane sociálneho poistenia.

Článok 27.

Každé dieťa má právo na životnú úroveň primeranú jeho fyzickému, mentálnemu, duchovnému, morálnemu a sociálnemu rozvoju.

Článok 28.

Deti majú právo na vzdelanie, pritom musia dostať bezplatné a povinné základné vzdelanie. Štát musí zabezpečiť, aby disciplína v škole bola vykonávaná spôsobom, ktorý neohrozí dôstojnosť detí.

Článok 29.

Štát sa zaväzuje, že deti budú vychovávané k rozvíjaniu úcty k ľudským právam, k rozvíjaniu úcty k svojim rodičom, k vlastnej kultúre, jazyku, k rozvíjaniu úcty k prírodnému prostrediu.

Článok 30.

Deti majú právo, pokiaľ sú členmi menšinovej skupiny, vyznávať a praktizovať vlastné náboženstvo alebo používať vlastný jazyk.

Článok 31.

Deti majú právo na odpočinok, voľný čas, venovať sa hre a oddychovým činnostiam, ktoré zodpovedajú ich veku a slobodne sa zúčastňovať na kultúrnom živote a umení.

Článok 32.

Deti nesmú byť hospodársky vykorisťované a nesmú vykonávať práce, ktoré by boli pre ne nebezpečné, bránili im vo vzdelaní, alebo by škodili ich zdraviu a mravnému či sociálnemu rozvoju.

Článok 33.

Štát zaručuje, že urobí všetko pre to, aby boli deti chránené pred nezákonným užívaním drog a pred účasťou na ich šírení a výrobe.

Článok 34.

Štát zaručuje, že deti budú chránené pred všetkými formami sexuálneho zneužívania a vykorisťovania.

Článok 35.

Štát vytvorí všetky podmienky k tomu, aby zabránil únosom detí, predaju alebo obchodovaniu s nimi.

Článok 36.

Štát bude chrániť deti pred všetkými ďalšími formami vykorisťovania.

Článok 37.

Žiadne dieťa nesmie byť svojvoľne zbavené slobody. Dieťa, ktoré je držané vo väzbe, má právo na okamžitú právnu pomoc a kontakt so svojou rodinou.

Článok 38.

Dieťa, ktoré nedosiahlo 15 rokov, nesmie štát povolať do ozbrojený síl, ani sa nesmie priamo zúčastňovať bojov.

Článok 39.

Deti, ktoré sa stretli s ozbrojenými konfliktmi, s mučením, s týraním alebo vykorisťovaním majú právo na podporu, aby sa fyzicky a psychicky zotavili.

Článok 40.

Deti, ktoré porušili zákony, majú právo získať právnu pomoc, záruky a zaobchádzanie, ktoré podporí ich zmysel pre dôstojnosť a záujem pre návrat do spoločnosti, ktorej zákony budú dodržiavať.

Okrem týchto základných práv majú deti ešte ďalšie práva

Právo na pomoc a ochranu, právo na bezpečie, právo na vývoj, na hru, prázdniny, na kultúrne aktivity, na slobodný prejav, právo na spravodlivosť, na súkromie, právo na slobodu zhromažďovania sa, združovania, pretože to pramení z prirodzenej potreby každého človeka spájať sa s inými ľuďmi.